Krvavá dráma v centre Prešova! Stínanie hláv a vynaliezavé metódy mučenia.

Krvavá dráma v centre Prešova! Stínanie hláv a vynaliezavé metódy mučenia.

Tento rok si mesto Prešov pripomína 330. výročie krvavej drámy, ktorá je v dejinách mesta zapísaná ako Prešovské jatky.  Pozrite sa s nami na pár faktov o dráme, na ktorú sa nezabúda.

 

Všetko sa začalo Thökölyho povstaním

Písal sa rok 1684, keď Prešovčania uviazli za hradbami mesta v neúspešnom povstaní proti Habsburgovcom. Obklopení cisárskym vojskom pod vedením generála Schultza nemali inú možnosť ako pristúpiť na podmienky kapitulácie. Tie sa zdali byť celkom veľkorysé. Všetko sa však zmenilo v momente, keď otvorili brány mesta. Ukázalo sa, že generál Schultz nemá v úmysle rešpektovať akékoľvek sľuby, ktoré prešovským vzbúrencom dal.

 

Začali sa jatky

V roku 1687 prišiel narad generál Anton Caraffa. Jeho meno už navždy zostalo v kronike mesta Prešov zapísané krvavým písmom. Hneď po svojom príchode dal zatvoriť všetky brány, aby nikto nemohol uniknúť spravodlivosti tribunálu, ktorému bol sám predsedom. Podoba spravodlivosti v podaní generála Caraffu mala hrôzostrašnú tvár. A zďaleka nešlo len o stínanie hláv. Generál a jeho manželka celému mestu pripravili krvavé divadlo. Hlavným dejiskom však nebolo popravisko s tridsiatimi katmi vyzbrojenými obrovskými dvojsečnými mečmi. Utrpenie odsúdených začalo dávno pred tým ako sa  ku katovi dostali.

 

Prešovské jatky pripomína pomník v centre mesta

 

Umučiť, popraviť a rozsekať…

Ako bolo vtedy módou priznania sa z väzňov dostávali mučením. Naťahovanie na škripec pritom zďaleka nepatrilo medzi top mučiace metódy želárnikov generála Caraffu. Tí na odsúdených páchali aj zverstvá v podobe nabíjania klincov pod nechty, pálením ľudí zaživa, čo vrážaním rozpálených drôtov do genitálií. Sťatím hlavy však utrpenie nešťastníkov zďaleka nekončilo. Telá Andreja Keczera či Františka Baranayho po odseknutí hlavy rozštvrtili a povešali na háky pri bránach mesta. Niektorí sa vďaka neľudským podmienkam vo väzení a mučeniu stretnutia s katom ani nedožili.

 

Caraffová väznica v Prešove

 

Sťali aj mäsiara a sedliaka

Obeťami súdu, ktorý vošiel do dejín ako Prešovské jatky sa stalo 24 údajných vzbúrencov. Patrili medzi nich prešovský šľachtic a senátor Žigmund Zimmermann, Andrej Keczer či Gabriel Pallasti. Podľa záznamov medzi nimi nebola ani jedna žena. Nešlo pri tom vždy len o významných predstaviteľov mesta. Potupnému mučeniu a smrti na popravisku neušli ani obyčajní ľudia. Meč kata ukončil aj život košického mäsiara či obyčajného sedliaka.

 

Ostatky popravených kati po 6 týždňoch zabalili do plátna a zahrabali v záhradách na predmestí Prešova. Besnenie generála Caraffu v Prešove sa začalo 5. marca a skončilo 12. septembra. Katovo lešenie, na ktorom vypustilo dušu mnoho nevinných, strhli až v novembri 1688.

 

ZDROJ: sk.wikipedia.org FOTO: cimKa